Jdi na obsah Jdi na menu
 


Cesty Beňadickej turistiky 2009

Nič hádam nevystihuje podstatu života tak, ako obraz cesty. Cesty, ktorá má počiatok i koniec. Ním je ohraničený človekov príbeh tu na zemi. Cesty, ktorou sme prvý raz a  potom ešte nespočetne veľakrát, kráčali do i zo školy a možno i poza ňu. Cesty, ktorá nás viedla za kamarátmi, ku hrám, ale i k prácam na poli, poza humná, do prírody, na výlety. Dlhej cesty, keď sme prvý raz opúšťali svoj rodný kraj, dedinu, mesto, aby sme došli do veľkého sveta, do cudziny, za našimi túžbami a snami. Sú rôzne cesty. Cesty prašné, poľné, betónové, asfaltové, vzduchom i po vode. Cesty jarné, po krajoch okrášlené voňajúcou trávou, žltými púpavami, na ktorých sa pasú zlaté húsatká. Cesty zakvitnutých čerešňových a jabloňových alejí. Cesty letné, poľné, v suchu prašné, v búrkach plné kaluží. Cesty asfaltové, v lete horúce, na jeseň mokré, zablatené hlinou z polí pri zvážaní úrody. Snehobiele, páperové cesty zimné, na sánkovačku a klzisko premenené. Cesty odchodov i návratov. Cesty, po ktorých sa možno vrátiť, ale i nevrátiť. Vrátiť, ajkeď inak, než sme boli zvyknutý. Lebo tí, ktorých sme na nich stretali, už nežijú. Nevráriť, lebo už niet kam. Ale predsa. Cesty domov. Ako návraty márnotratných synov, ktorých víta otcova chlapská ruka, mamina slza kotúľajúca sa po líci. Cesty návratov do bezstarostných chvíľ detstva.
/úryvok z knihy Pútnik od Jána Sucháňa/

Kadiaľ viedli a aké boli naše kroky, naše cesty? Nasledovné:
Cígeľ-Tri studničky /KST Cígeľ/
Slovenský zimný zraz turistov – Prešov
Jarné prebudenie /KST Vyhne/
Brehy-Hulín okruh /OÚ Brehy/
Bartošova Lehôtka-jazierko Slobodné /KST ZH/
Pochod na Žuhráčku /KST  T.Breznica/
27. ročník prechodu Pohronským Inovcom /KST HB/
Slovenský letný zraz turistov – Senica
Výstup na Chleb /1647 m.n.m. /Snilské sedlo-Chleb/
Žarnovica-Kerling-Hodruša-Hámre /púť na banský vrch Kerling so sv. Omšou/
Fačkovské sedlo-Kľak /1351 m.n.m./ a späť
Nočný prechod Štiavnickým pohorím /Hodrušské jazerá-Sitno/
Horský hotel Poľana-Veľká Poľana /KST Vyhne/
Putikov vŕšok-sopka /KST T. Breznica/
Hrabičov-Bukovina-Bzenica /KST Vyhne/
Spomienka na Janka Talapu /KST Vyhne/
Spomienka na Milana Žiaka /KST Hronský Beňadik/

A na bicykli:
Hronský Beňadik-Hliník nad Hronom-Sklené Teplice-Podhorie-Banská Štiavnica-Hodruša-Hámre- Žarnovica-Hronský Beňadik /94 km/
Hronský Beňadik-Voznica-Vysoká-Bohunice-Žemberovce-Tlmače-Hronský Beňadik /80 km/
Hronský Beňadik-Žarnovica-Hodrušské jazerá-Žarnovica-Hronský Beňadik /72 km/
Hronský Beňadik-Žarnovica-Hodruša Hámre-Červená studňa-Banská Štiavnica-Paradajs-Klinger-Štiavnicke Bane- Vysoká-Voznica- Hronský Beňadik /87 km/
Okolo Malej Fatry: Krpeľany-Strečno-Terchová-Zázrivá-Párnica-Kraľovany-Krpeľany /93 km/
Zvolen-Dobrá Niva-Krupina-Žibritov-Antol-Banská Štiavnica-Richňava-Voznica-Hronský Beňadik
/90 km/
Banská Bystrica-Donovaly-Harmanecká dolina-Banská Bystrica /75 km/
Zvolen-smer Krupina-Ostrá lúka-Budča-Tŕnie-Žel.Breznica-Hronská Dúbrava-Žiar nad Hronom  /102 km/
Hronský Beňadik-Zlaté Moravce-Skýcov-V.Uherce-Veľké Pole-Žarnovica-Hronský Beňadik
  /107 km/
Telgárt-Brezno-Zvolen-Žiar nad Hronom /140 km/
Od prameňa Hrona do Žiaru nad Hronom
Hronský Beňadik-Žarnovica-H.Hámre-Kopanice-Voznica-Hronský Beňadik /67 km/
Hronský Beňadik-Voznica-Banská Štiavnica-Antol-hrad Sitno-Počúvadlo-Richňava-Voznica-
-Hronský Beňadik /104 km/
Hronský Beňadik-Hronská Dúbrava-Banská Belá-Banská Štiavnica-Počúvadlo-Jabloňovce-Tlmače-Hronský Beňadik /140 km/

Tak takéto boli naše turistické cesty. Zaujali Vás?  Ale našimi hlavnými a nami organizovanými podujatiami boli:

27.ročník prechodu Pohronským Inovcom a 5.ročník spomienky na Milana Žiaka.
Pri výbere termínov oboch podujatí sme mali “šťastnú” ruku, lebo obidva nám pripadli na volebné dni. Obe podujatia sme absolvovali novou-hrebeňovou trasou medzi Pánovou a Bukovskou dolinou. Trasa bola síce náročnejšia ale o to krajšia, lebo nás viedla ťažbou dreva neporušenou prírodou s prekrásnymi výhľadmi na Štiavnické vrchy a v jednom bode dokonca na vrch Sitno. Na tomto mieste sa chcem poďakovať členom nášho klubu, ktorí boli ochotný vo svojom voľnom čase prichystať trasu-vyčistiť chodník od haluziny, popadanýchstromov a povysekávať husté porasty černíc. Nechali sme v lese niekoľko desiatok poctivo odrobených hodín a nachodených kilometrov. Ďaľšou novinkou oboch  podujatí boli príležitostne vyrobené hrnčeky s motívom kláštora v Hronskom Beňadiku a skaly na Inovci s textom a ročníkom podujatia. A pri druhom podujatí sme dali na hrnček aj fotku p. Milana Žiaka. Tieto sme darovali pani manželke Žiakovej a nevestám Žiakovým, ktoré každoročne podporujú podujatie svojou účasťou. Odmenou nám bola ich úprimná radosť a záujem skalných turistov, ktorí si hrnčeky aj poobjednávali.

Ešte raz sa vrátim k hrebeňovej trase na rozhraní dvoch urbárov. Padol návrh, či by neabolo možné túto trasu oficiálne vyznačiť a zaknihovať. V podstate zo všetkých strán, takmer z každej obce či mesta vedie na Inovec značkovaná trasa. A my, Beňadičania, čo sme zorganizovali už 27 ročníkov výstupu na Inovec nemáme vlastnú cestu! Bolo by to krásne a turisticky by sme zviditeľnili našu obec, keby raz začínala značka kdesi na Mýtnom námestí a povedľa kostolov cez naše vinice smerovala k Inovcu. Vzhľadom na to, že členom nášho klubu je sám predseda značkárov v regionálnej rade by táto vízia alebo výzva mohla dostať reálnu podobu ...

Ďaľšou našou aktivitou bolo vyčistenie chodníka na skalu ku kaplnke, kde sa konala sv. omša.
Podarilo sa nám vyčistiť výhliadku pri kríži na konci farskej záhrady a čiastočne výhliadku na skale, kde kedysi horievala vatra. Tento rok sa nám podarila dokončiť strieška na smerovníku pod kláštorom. Akurát, že jednu zo smerových tabuliek si niekto odniesol ako suvenír a tak zostali len dve. A aby som nezabudol, dali sme si vytlačiť pekné mini kalendáriky pre rok 2010 a ako správny  lokálpatrioti-s pohľadom na kláštor a s textom KST.

Čo hovorí štatistika? Náš klub sa rozrástol na 25 viacči menej aktívnych členov. Najmladšou
členkou je malá päť ročná Chiara /hádam sa súrodenci Benjamím a Daniel nebudú hnevať, že píšem len o nej .../ No a najstaršou členkou je ... ale to sa predsa neuvádza! Tí, čo majú záujem a chuť stať sa členmi a robiť turistiku sú srdečne vítaný.

Čo mi dáva turistika? Pokoj. Pokoj v duši. Chodiť spolu so seniormi, počúvať ich príbehy
prerozprávané s ohromným entuziazmom, vidieť nehasnúce iskry v očiach, nezlomnú húževnatosť, hrdosť-to je čosi, čo by som chcel v živote dosiahnuť. A to všetko, tieto emotívne zážitky umocňuje príroda, príroda so svojím vrtošivým počasím. Preto vždy, keď mám čas beriem si ruksak a odchádzam s priteľmi za priateľmi. A čo cykloturistika? Som presvedčený, že cykloturistika je odstraňovač stresu. Je to možnosť byť sám sebou, veriť vo vlastné sily, schopnosti, hľadať a nájsť hranice svojej vytrvalosti. Je to šport vhodný pre každý vek. Mne osobne sa páči príslovie z oblasti cyklistiky, ktoré som spoznal aj na vlastnej koži: Na bicykli môže človek umrieť od únavy, ale keď to prekoná, znovu sa narodí.

Či už pešo, na bicykli, na lyžiach alebo na loďke teším sa na stretnutie s Vami v Novom roku 2010, priatelia.

Za výbor KST Peter Zöld
december 2009